O obci

Podstatný, blahodarný a radostný rozvoj zaznamenala obec až po oslobodení a najmä po Víťaznom februári 1948. Postupne sa zlepšovali predovšetkým cesty. Najprv cesta do Dolnej Krupej a odtiaľ do Trnavy. Neskôr sa vybudovala tvrdá cesta po Prekážku. Časť obyvateľov začala dochádzať do trnavských fabrík, podnikov a organizácií. Mnohí mladí ľudia začali chodiť do škôl a s úspechom skončili aj vysokoškolské štúdiá.

Obec si však nevytvorila priaznivé podmienky pre kultúrno-spoločenský život. Napriek tomu je Horná Krupá zaujímavá a príťažlivá svojím prekrásnym folklórom, krojmi, výšivkami a ľudovými piesňami.
Hornokrupanský rodák František Galgóci-Krupanský, redaktor „Kvetov zozbieral veľa ľudových piesní a zvykov. Obetavo šíril osvetu a húževnato bojoval proti alkoholizmu. Vo svojom životopise opísal aj neľahký život obce, najmä detí. Najvýstižnejšie ho ilustroval vo svojich zápiskoch, z ktorých citujeme:
“V triede bolo takmer 100 detí… Botky som mal deravé, keď pršalo, tieklo mi do nich blato, keď padal sneh, tlačil sa mi tam sneh…”
Jednotné roľnícke družstvo bolo založené 3.septembra 1955, predsedom bol Štefan Valentovič, bolo iba menšinové a malo 24 členov. V roku 1956 bol predsedom MNV Jozef Junas a tajomník MNV Ernest Jankovič.

Dňa 19. mája 1957 boli voľby do národných výborov všetkých stupňov. Na ustanovujúcej schôdzi MNV si zvolili za predsedu Jozefa Junasa a za tajomníka Ernesta Jankoviča.
V roku 1958 na voľnom pozemku oproti školy sa začalo s novostavbou budovy pre MNV a požiarnej zbrojnice v rámci akcie „Z“ teda svojpomocne. Stavebný materiál ako aj platenie odborných pracovných síl platil Okresný národný výbor a ostatné práce robili občania brigádnicky teda bezplatne.

V roku 1959 boli prečíslované domy a všetky stavebné parcely. Obec mala 158 domových čísel. Základná deväťročná škola 1. – 5. ročník mala v tomto roku 3 triedy s počtom žiakov 105 a s tromi učiteľmi.
Dňa 21.októbra 1960 bola kolaudácia miestneho rozhlasu a týmto dňom bol daný do stálej prevádzky.
Dňa 15.januára 1962 bol presťahovaný MNV do novopostavenej budovy oproti škole, ktorý bol dotiaľ umiestnený v dome Alfonza Ryšavého, kde bol predtým umiestený obchod.
1.júla 1962 bola prevedená zmena vo funkcii tajomníka doterajšieho tajomníka MNV Leopolda Muchu vymenil s. Václav Šimončič.
Vo voľbách 12.júna 1964 sa stal predsedom MNV Václav Šimončič a tajomníkom MNV Jozef Bublávek.

Počiatky obce siahajú až do 13.storočia. Prvá zmienka o obci sa našla v majetku kláštora na Zobore. Všetky tri obce patrili zemianským rodinám, najprv Ctiborovi, potom Spaczayovcom, Horná Krupá prislúchala grófovi Berchtoldovi, neskôr oba majetky mali v držbe Kemendyovci a posledným vlastníkom obce bola rodina Brunswikovcov (od 18. storočia). S počiatku boli 3 obce: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Po spojení Dolnej a Strednej vznikla Dolná a Horná Krupá zostala. Patrila do župy Bratislavskej. V miestnej časti obce boli Adamčíkov dvor a Čižiského mlyn.

V roku 1715 mala vinice a 43 daňovníkov, v roku 1828 mala 71 domov a 513 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, košikárstvom a tkaním. Obec mala v jednotlivých rokoch tieto počty obyvateľov: rok 1869 – 510, 1921 – 705, 1930 – 715, 1940 – 806, 1948 – 824, 1961 – 838, 1970 – 796.

Hornokrupania boli slovenskej národnosti a iba niekoľko zemianskych rodín bolo maďarských, ako napríklad Olgyovci, Bodiscovci a Gólyaovci. Pred Turkami našlo v obci útočište niekoľko rodín chorvátskej národnosti (s priezviskom končiacim sa na „vič”, napríklad Petrašovič, Petrovič, Chorvatovič a pod.). V listinách z 18. storočia sa objavujú aj mená nových obyvateľov, napríklad Drábikovci, Vodičkovci, Vittekovci. Svojím spôsobom je zaujímavý aj zápis z roku 1805, v ňom sa uvádzajú obyvatelia Hornej Krupej, ktorí odpredali dobytok cez obec prechádzajúcim vojskám ruského vojvodcu Kutuzova. Ján Vittek, Martin Čaro, Tomáš Petko a Matej Chynoranský predali kozákom vojvodcu Kutuzova po dva voly. Jakub Sklenár odpredal vojskám 3 kusy dobytka a dosť rozvetvená rodina Šimončičovcov predala hladným vojskám po jednom kuse dobytka. Pretože už vtedy bolo viacero rodín rovnakého priezviska, rozlišovali sa prímením. Napríklad Ján Šimončič – „Janátko”, Andrej Šimončič – „Krištof”, Andrej Šimončič – „Palkovič” atd.

V listine z roku 1756 sú uvedené niektoré zaujímavé údaje z obce. Napríklad: v tomže roku obec mala 482 obyvateľov, vybudovala sa škola, resp. uvádza sa jej jestvovanie dovtedy. V zápise sa poznamenáva, že Andrej Topolčány bol v jednej osobe učiteľom, organistom aj notárom. Vyučoval iba v slovenskom jazyku, školu navštevovalo 30 žiakov, z toho presná polovica boli dievčatá.

Občania v Hornej Krupej sa zaoberali predovšetkým obrábaním pôdy, iba niektorí boli remeselníci. Obec mala dva mlyny, dokonca aj zájazdny hostinec, kde prepriahali kone (Pravdepodobne to bola Prekážka). Obec bola pomerne izolovaná od okolitého sveta, aj cesty mala zlé, a preto v jej vývoji bolo badať určité zaostávanie. Keďže pôda nemohla uživiť všetkých obyvateľov, Hornokrupania odcháli do cudziny, najmä do Kanady. Najviac ich odišlo v čase hospodárskej krízy, koncom 20. rokov minulého storočia. Ešte aj v roku 1937 odišlo do Kanady 5 mužov a štyri ženy. V tom istom roku sa narodilo 32 detí, 12 obyvateľov zomrelo a bolo iba 7 sobášov.

Občania Hornej Krupej prejavili svoju odvahu a odpor voči fašistom aj v čase Slovenského národného povstania. V radoch partizánov hrdinsky bojovali Domin Hrčka, Ján Nádašský, Jozef Hasenovič, Ján Dvorak, Ján Blažo, Štefan Gažo, Štefan Prodaj a Štefan Chynoranský, ktorého Nemci odvliekli do koncentráka, kde ho umučili. Občania Hornej Krupej sa hrdinsky zachovali v rokoch druhej svetovej vojny. Štefan Krajčovič, ktorý ukrýval sovietsku rozviedčičku – vtedy 20 – ročnú Lídiu. Nemeckí fašisti za jej chytenie vypísali odmenu 100000,- korún. 10. novembra 1944 asi o 23:00 hodine prišlo k domu Štefana Krajčoviča 8 sovietskych vojakov a 1 žena. Doviedol ich z Trnavy Lančarič.

V stodole Štefana Krajčoviča sa zdržali 5 dní a sovietska partizánka ešte dlhšie. Skrývala sa pod menom Lídia Matulová. Najprv bola odvlečená do Nemecka, odtiaľ utiekla do Československa. V roku 1975 navštívila Štefana Krajčoviča v Hornej Krupej.  Za zmienku stojí uviesť pád amerického letca 6.decembra 1944. Posádka amerického lietadla, ktoré bolo zasiahnuté, vyskakovala padákmi. Jeden z nich padol v lese Dolný háj (zvaný tiež Podháj) pri Dolnej Krupej. Ujala sa ho rodina Nádaských zo Špačiniec, ktorým platil denne 3 doláre. Keďže sa ho ďalej báli ukrývať, 15 dní pred vojnou ho odviedli do Dolnej Krupej. Tam ho však neprijali, preto sa pobral vedľa potoka smerom na Hornú Krupú. Chcel sa dostať do hôr. Pri potoku na druhý deň skoro ráno ho našla manželka Jána Chynoranského č. d. 101. U nich bol ukrytý 14 dní pred vojnou bez nároku na odmenu. Pre rodinu to bolo veľmi nebezpečné. V tom čase priviedli Nemci menovanému do stodoly 4 kone. Pilot na povale stodoly sa ani nepohol. Vďaka starostlivosti menovaných občanov sa zachránil. Po návrate do vlasti sa im ešte písomne poďakoval.

Naša obec bola oslobodená sovietskymi vojakmi, ktorí prišli do našej obce dňa 3.apríla 1945 o 03:00 hodine ráno.
V novembri 1945 bola prevedená výmena peňazí a boli tiež prihlasované viazané vklady a majetky. Podľa nariadenia o konfiškácii majetku zradcov a kolaborantov nebol majetok zhabaní nikomu. Iba zbytkový statok Viktora Adamčíka bol rozparcelovaný medzi jednotlivých malých roľníkov a robotníkov. Ľudovým súdom nebol potrestaný nikto.

Dňa 27.augusta 1967 bola v obci poriadaná slávnosť z príležitosti 40 výročia Miestneho požiarneho zboru. Dňa 4.októbra 1967 bola úplne zlikvidovaná cigánska osada pri háji južne od obce. Priestor, kde stáli domky bol zrovnaný a tým prestala existovať u nás cigánska osada ktorá bola na tomto mieste od roku 1937. Občania cigánskeho pôvodu sa presťahovali do Trnavy.

Dňa 9. apríla 1968 bola vykonaná kolaudácia obchodu, ktorý postavila Jednota Okresné spotrebné družstvo Trnava. Obchod bol postavený na hornom konci dediny vedľa občana Gabriela Hlavatého. Dňa 7. júla 1968 sa začala robiť železná ohrada pred kostolom z akcie „Z“.

Dňa 1. decembra 1970 bola uskutočnená celoštátna akcia a to sčítanie obyvateľov, domov, bytov. Sčítanie sa vykonávalo za účelom lepšieho a presnejšieho plánovania v socialistickom štáte.

V roku 1971 sa vykonala závažná a veľmi dôležitá všenárodná akcia, ktorá sa dotýkala každého občana. V ČSSR založili Ústredný register obyvateľstva ako základný identifikačný znak jednotlivých osôb, je to rodné číslo, ktoré je desaťmiestne. Prvých 6 čísiel je odvodených od dát narodenia, ostatné miesta rodného čísla tvorí tzv. koncovka, ktorá je o osôb narodených do 30. júna 1954 trojmiestna a u osôb narodených po 30. júni 1954 štvormiestna.

1.januára 1973 sa zlúčilo JRD Horná a Dolná Krupá v jeden celok – JRD Krupá so sídlom v Dolnej Krupej.
Dňa 13.októbra 1973 vznikol požiar na povale kultúrnej sále JRD, pravdepodobne elektrickým skratom, tento bol však pohotovým zásahom občanov zahasený a zlikvidovaný.
16.marca 1974 bol na dolnom konci dediny zriadený park, kde boli občanmi brigádnicky vysadené ozdobné stromčeky, kríky ako aj značný počet ovocných stromkov.
4.augusta 1974 boli slávnostne dané do prevádzky kabíny na futbalovom ihrisku, ktoré si tunajší futbalisti svojpomocne postavili za účinnej pomoci MNV, JRD a Miestnej telovýchovnej jednoty.

Dňa 22.augusta 1974 sa začala výstavba materskej škôlky a spoločenského domu. Stavba bola plánovaná na 3 roky a mala byť postavená v rámci akcie „Z“. Pri zabezpečení výstavby Materskej škôlky a Spoločenského domu celková hodnota diela mala činiť 1 445.200,- Kčs. V roku 1978 bola materská škôlka a kultúrny dom odovzdané do užívania. Navštevovalo ju 27 detí. Súčasne bolo vybudované výbojkové elektrické osvetlenie po celej obci v hodnote 65.000,- Kčs. Ďalej bola vybudovaná bezprašná cesta v rámci miestnych komunikácií na futbalové ihrisko od horného konca dediny v hodnote diela 200.000,- Kčs.

Staré zvyky, spôsob života, nosenie krojov, to všetko sa behom 2-3 desaťročí rapídne zanecháva a mení. Zo zvykov ako posledný zanikol pre niekoľkými rokmi chodenie „pod šable“. Bolo to na Fašiangy, keď mládenci chodili po domoch, v ktorých bývali dievčatá. Tam si zaspievali a zatancovali, za čo dostali veľký koláč (zvaný mrváň), slaninu a šišky. Mrváň si nasadili na tyč zvanú „šabľa“. Pri zabíjačkách ešte aj teraz, ale zriedka, chodia „maškary“. Tiež sa doteraz zachoval starý zvyk – chodenie na Mikuláša.
15. marca 1979 bola otvorená predajňa mäsa, ktorá bola vybudovaná v akcii „Z“.

28. apríla 1979 bola započatá výstavba domu smútku v akcii „Z“. Hodnota diela bude 410.000,- Kčs.
V júni 1979 JRD Krupá započalo s výstavbou jedného bloku – 6 bytových jednotiek pre svojich členov. V priebehu roka bolo zabezpečené prevedenie a rozšírenie 22 KW prípojky transformačnej stanice rekonštrukcie sekundárnej siete, pripojenie domových prípojov a verejného osvetlenia. Bola rozšírená až po Rozáliu Ružičkovú a finančný náklad činil 486.328,- Kčs.

30. júna bola prevedená plánovaná integrácia školy. Všetok školský inventár bol preradený na základnú školu do Dolnej Krupej, kam boli presunutí od 1.septembra 1979 aj všetci žiaci 1. – 4. ročníka tunajšej školy.

V auguste bola v tunajšej obce zahájená výstavba Programu 222 na čerpanie plynu z dvoch sónd, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom územní obce Horná Krupá.
5. a 6. júna prebehli v našej obci voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov. Na ustanovujúcom plenárnom zasadnutí 26.júni 1981 bol zvolený za predsedu MNV s. Václav Šimončič, za tajomníka MNV s. Otília Ryšavá.

V roku 1981 v akcii „Z“ bola prevedená MK – cesta. Vybudovala sa aj cesta k JRD, cesta na cintorín a chodník na cintorín.
Vo februári 1983 bola prevedená zmena vo funkcii tajomníka MNV a zložení rady MNV. Za tajomníka bol zvolený s. Štefan Konečný, predseda ZO KSS za s. Otíliu Ryšavú.
V roku 1987 v rámci socialistickej súťaže bola vyhlásená súťaž dedín medzi obcami Košolná a Horná Krupá. Po vyhodnotení všetkých obcí sa naša obec na úseku skvalitňovania a skrášľovania životného prostredia umiestnila na prvom mieste.

9. februára 1990 večer o 18:30 hod mohli obyvatelia vidieť zatmenie mesiaca. Z veľkej gule pomaly zostal len malý rožtek. Na oblohe to bolo vidieť voľným okom ako sa zase pomaly mesiac z čierneho zatmenia ukazuje.

23.-24. novembra 1990 sa uskutočnili voľby do orgánov obecného zastupiteľstva a na funkciu starostu. Počet platných hlasovacích lístkov na funkciu starostu – 360, Hrčka Ján získal 165 hlasov a Konečný Vincent získal 195 hlasov. Po voľbách sa zmenil názov MNV na Obecný úrad.

V roku 1996 začala v obci plynofikácia, na ktorú boli vyčlenené peniaze v objeme 2.370.000,- Sk. Obec dostala 400.000,- Sk na tento projekt s fondu predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Celkové náklady činia 4.259.000,- Sk. Ukončenie plynofikácie bolo 30. októbra 1997.
Od 1.decembra 1990 začala fungovať vývarovňa pre 50 dôchodcov.

V októbri 1998 po zavedení plynu bola spustená aj káblová televízia, najprv na dolnom konci dediny, pre 14-tich účastníkov a neskôr v novembri bolo ukončené zavedenie káblovej televízie aj pre ďalších obyvateľov.

V októbri 2000 sa konala sviatosť birmovania pre 160 detí z Hornej a Dolnej Krupej vo farskom kostole v Dolnej Krupej.
V máji 2001 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľov, domov a bytov. V našej obci bolo trvale bývajúcich 538 občanov, vo veku od 0 – 14 bolo 101 občanov, mužov od 15 – 59 rokov bolo 165, žien od 15 – 54 rokov bolo 148, mužov nad 60 rokov bolo 40 a žien nad 55 rokov bolo 84. Trvale obývaných domov bolo 145 a neobývaných 50 domov.
Počas leta roku 2002 sa na ihrisku pri starých kabínach pristavili 2 miestnosti a 1 kúpeľňa.

31.augusta 2003 sa konala oslava 30. výročia založenia Krupianky súčasťou ktorej bolo oboznámenie so symbolmi obce. Oslava sa začala sprievodom obcou a pokračovala v kultúrnom dome vystúpením speváckych skupín z Dolného Dubového, Kátloviec, Zemianskych sadov, Jaslovských Bohuníc, Šoporne a Smoleníc. Vystúpenie spestril rodák z Hornej Krupej Daniel Čapkovič. Zástupca ministerstva vnútra SR, predseda heraldickej komisie PhDr. Peter Kartous, CSc. oboznámil prítomných s históriou symbolov obce.

Ani Hornú Krupú neobchádzali pohromy. Šarapatil tu hladomor v roku 1866, v roku 1906 tu zasa  zaznamenali pomerne silné zemetrasenie. V roku 1930 v obci a na okolí opäť nahnalo dosť strachu slabšie zemetrasenie. V roku 1938 zasa slintavka poriadne preriedila dobytok. Za prvej svetovej vojny narukovalo 71 mužov. Na bojiskách prvej svetovej vojny 17 Hornokrupancov položilo svoj život. Aj druhá svetová vojna si vyžiadala obete na ľudských životoch. Obcou aj chotárom sa tiahlo nemecké opevnenie a len  obchvatom Sovietskej armády bola obec zachránená pred zničením.

V roku 1957 sa vyskytol po celý rok mor vodnej a hrabavej hydiny a ani očkovanie tomu nezabránilo. Dňa 20. apríla 1961 na južnej strane obce pri ceste vedúcej z Hornej Krupej do Dolnej Krupej pri hľadaní nafty vŕtacími vežami čsl. naftových dolov, bol nájdený podzemný plyn butan, ktorý vybuchol a nebolo ho možno zachytiť a unikal do vzduchu. V mieste, kde unikal si vytvoril veľký kráter v zemi, spoločne s vodou za značného hluku unikal do vzduchu. Až po dvanástich dňoch sa podarilo tento kráter pomocou ťažkých strojov a značného nákladu kameňa a cementu zatarasiť. Plyn sa im podarilo spútať a zachytiť až 7.júla ráno o 2:00 hodine. Plyn mal tlak 23 atmosfér. Počítajúc s tým, že v blízkosti tohto vybuchnutého plynu mohla by sa v zemi nájsť i nafta, postavili dňa 19.novembra 1961 naftové doly  veľkú vŕtaciu vežu rumunskej výroby smerom juhozápadne od školy vo vzdialenosti asi 300 m smerom k Bíňovciam.

Dňa 9. septembra 1962 vypukol v našej obci požiar, ktorý zachvátil posledný slamenný dom a to dom Jozefa Čápku.
12. februára 1979 padal sneh hnedožltej farby. Príčinu tohto sfarbenia sa dalo overiť hneď z rána, keď zoškrabnutý sfarbený sneh sa nechal roztopiť a ustáť. Na dne nádoby zostal veľmi jemný hnedožltý piesok. Odborníci vysvetľujú tento zvláštny a nie častý prírodný úkaz v spojení s najväčšou púšťou sveta Saharou.

V záhrade starého mlyna v uličke bola nájdená elastická výbušnina z roku 1944, ktorá pochádzala pravdepodobne z 2. svetovej vojny.

Kurumpa (1256), Felsew Korompa (1316), Horna Krupa (1773)
Ďalšie zdokumentované názvy: Felsőkorompa, Kremfeld, Krumba